Filosofický časopis

Martin Solík, K problematike kultúrneho uznania Charlesa Taylora číslo 2/2014

Predkladaný text sa zaoberá základnými východiskami Taylorovej koncepcie uznania a poukazuje na niektoré problémové oblasti, s ktorými kultúrne uznanie prichádza do kontaktu. Naša identita je sčasti charakterizovaná uznaním či neuznaním, často tiež zneuznaním zo strany druhých. Zrútenie pôvodných spoločenských scenárov so sebou prinieslo prechod od cti k dôstojnosti, čo implikuje redefiníciu identity a autenticity. Éra, v ktorej ľudia západnej spoločnosti žili vo svojich vopred určených scenároch a postavách, ktoré museli stvárňovať, stratila kontext. Taylor rozlišuje medzi politikou univerzalizmu a politikou diferenciácie, pričom obe tieto politiky vychádzajú zo spomenutého prechodu (od cti k dôstojnosti). Taylor je odkázaný na kontext a partikulárne hodnoty pospolitosti, pričom jeho vnímanie pospolitosti neodráža až príliš partikulárne tendencie. Jeho teória obsahuje univerzalistické prvky, na základe ktorých odvodzuje normativitu. Univerzálna morálna ontológia je v prípade Taylora podmienkou, ktorá umožňuje presadzovanie konkrétnych hodnot a noriem v praxi.

Klíčová slova: uznání, Charles Taylor, kulturní uznání, identita, autenticita, politika univerzalismu, politika diferenciace

Charles Taylor on the question of cultural recognition


This article deals with the fundamental features of Taylor´s concept of recognition and considers some problem areas to which cultural recognition is relevant. Our identity is partly characterized by the recognition or the misrecognition – too often by the misrecognition – of others. The collapse of original social settings has brought a transition from honour to dignity, implying a redefinition of identity and authenti­city. The period in which people from western society lived in their pre-determined settings, and with corresponding characters they were called to represent, has lost its relevance today. Taylor distinguishes between the politics of universalism and the politics of difference, both of which are based on the politics of this transition from honour to dignity. Taylor refers to context and particular sociability values, although the community’s perception does not reflect any overly-particularist tendencies. His thesis has universalist elements from which he derives normativity. Universal moral ontology is, according to Taylor’s thesis, a condition for particular values and standards in practice.

Keywords: recognition, Charles Taylor, cultural recognition, identity, authenticity, politics of universalism, politics of difference

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017