Filosofický časopis

Daniela Šterbáková: Vnímanie hraníc v čase číslo 1/2016

Keď vidíme nejaký predmet, vidíme ho ako ohraničený a oddelený od iných predmetov v priestore. Keď počujeme zvuk, sme schopní zachytiť jeho začiatok, plynutie a koniec v čase. Napriek tomu hranice zvuku nie sú pevné, plynú spolu so zvukom v čase a nedajú sa ustáliť. Súčasne môžeme vnímať iné zvuky či udalosti. Vnímame potom hranice akustických udalostí práve na základe času, ako sa to obvykle predpokladá? Ak by hranice v čase neboli skutočné, ale len myslené (konvenčné), na základe čoho od seba odlišujeme zvuky a tichá? Článok skúma, (i) ako si môžeme všimnúť (odlíšiť) hranicu, teda zmenu v rámci kontinuálneho vnímania zvukov a (ii) či nám čas umožňuje odlíšiť vnímanú udalosť ako vymedzený celok, resp. ako časť z kontinuálneho prúdu zvukov. Prvá otázka sa rozvíja na pozadí Leibnizovych úvah o vzniku vedomia, nakoľko vyrastajú zo zvukového modelu vnímania. Druhá je daná do súvislosti s Husserlovou analýzou vnemu melódie a skúma, či je Husserlovo chápanie zvukovej udalosti (melódie) ako celku zlúčiteľné s tým, že melódia sa dáva v čase postupne.

Kľúčové slová: hranice, čas, vnímanie, ticho, zvuk, G. W. Leibniz, Edmund Husserl

The Perception of Bounds in Time

When we see an object, we see it as bounded and separated from other objects in space. When we hear a sound, we are capable of discerning its beginning, its continuing flow, and its end in time. Despite this, the bounds of sound are not firm, but flow with the sound in time and cannot be fixed. We can perceive other sounds and events synchronously. Do we then perceive the bounds of acustic events on the basis of time, as is commonly supposed? How could the bounds in time not be real, but only notional (conventional), and on the basis of what do we distinguish sounds and silence? This article investigates (i) how we are able to perceive (distinguish) bounds, that is change in the context of a continous perception of sounds; and (ii) whether time enables us to distinguish the perceived event as a delineated whole, or rather as part of the continuous flow of sounds. The first question is developed from Leibniz’s thoughts about the emergence of consciousness, in so far as they issue from the aural model of perception. The second question is put into the context of Husserl’s analysis of the percept of melody and asks whether Husserl’s understanding of aural events (melody) as a whole is compatible with the fact that melodies occur in time gradually.

Keywords: bounds, time, perception, silence, sound, G. W. Leibniz, Edmund Husserl

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017