Filosofický časopis

Current issue

Rastislav Kostolný: Bežný jazyk v inštrumentálnom realizme Ladislava Kvasza číslo 2/2020

Zámerom tohto textu je nadviazať na diskusiu, ktorá prebehla medzi L. Kvaszom a jeho kritikmi (J. Peregrinom, P. Labudom a J. Bánovským) na stránkach časopisu Organon F. Cieľom, ku ktorému táto štúdia smeruje, je dokázať, že Kvaszovo vylúčenie prirodzeného jazyka z konceptu inštrumentálneho realizmu je problematické.
Diskusia v príspevkoch publikovaných v Organonu F prebiehala v dvoch rovinách. V prvej rovine sa texty zameriavali na vývoj vymedzenia celku ľudskej skúsenosti. Ukazuje sa, že  zatiaľ čo v skorších Kvaszových prácach bola skúsenosť rozdelená na prirodzenú a inštrumentálnu, záver knihy Inštrumentálny realizmus už implikuje chápanie skúsenosti ako vždy inštrumentálnej. Ako dôvod tejto zmeny sa tu ukazuje Peregrinova a Labudova kritika v Organonu F. Druhá rovina diskusie predstavovala vlastnú interpretáciu špecifických častí Husserlovej práce. V tejto interpretácii sa ukázalo, že Kvaszom ohlasovanú priepasť medzi modernou vedou a žitým svetom je možné prekonať prostredníctvom dvojitého chápania pojmu žitého sveta. V širšom význame sa totiž moderná veda, pomocou nášho jazyka, stáva súčasťou žitého sveta. Záverečná časť skúmanej diskusie  priniesla náčrt možného výkladu bežného jazyka ako súčasti inštrumentálneho realizmu. 
Podstatou návrhu predloženého v tejto štúdii je ukázať, že prístup, ktorý Kvasz aplikuje pri riešení otázok matematiky a fyziky, nie je nutne jediný použiteľný výklad v rámci inštrumentálného realizmu.
 
Kľúčové slová: Ladislav Kvasz, inštrumentálny realizmus, prirodzený jazyk, inštrument, realizmus

Natural Language in the Instrumental Realism of Ladislav Kvasz

The intention of the article is to follow up on the discussion between L. Kvasz and his critics (J. Peregrin, P. Labuda and J. Bánovský) that played out on the pages of Organon F. The article’s goal is to prove that Kvasz’s exclusion of natural language from the concept of instrumental realism is problematic. 
The argument takes place on two levels. On the first level, the article focuses on the evolution of the definition of the entirety of human experience. In Kvasz’s earlier work, experience is divided into the natural and the instrumental, while the conclusion of his book Inštrumentálny realizmus (Instrumental Realism) implies an understanding of experience as always being instrumental. The reason for this change is shown to be Peregrin’s and Labuda’s criticism. The second level of the argument presents its own interpretation of specific parts of Husserl’s work. In this interpretation, it is shown that Kvasz’s proclaimed divide between modern science and the living world can be overcome by means of a double understanding of the concept of the living world. In the broader sense, modern science, through our language, becomes part of the lived world. The concluding part outlines a possible interpretation of common language as a part of instrumental realism. 
The essence of the proposal is to show that the interpretation, used by Kvasz for mathematics and physics, is not necessarily the only applicable interpretation within the framework of instrumental realism.
 
Keywords: Ladislav Kvasz, instrumental realism, natural language, instrument,
realism

Filosofický časopis © 2012