Filosofický časopis

Adam Greif: Neskorý Wittgenstein a problém vonkajšieho světa číslo 5/2016

Cieľom tejto state je určiť, ako užitočné nám môžu byť poznámky z neskorej tvorby Ludwiga Wittgensteina, shrnuté v publikácii O istote, pri riešení jedného z moderných skeptických problémov. Určením užitočnosti mám na mysli to, či nám môžu Wittgensteinove myšlienky a opisy bežnej jazykovej praxe pomôcť vyriešiť skeptický problém, a ak áno, tak akým spôsobom. Pod skeptickým problémom myslím karteziánsky skeptický argument ohľadom vonkajšieho sveta – argument nevedomosti. Argumentujem, že ak prijememe Wittgensteinove postrehy ako adekvátne opisy epistemickej praxe, je pomocou nich možné tento argument úspešne zablokovať. Vynárajú sa však otázky ohľadom toho, či sú Wittgensteinove opisy epistemickej praxe na jednej strane a skeptické tvrdenia, že problém vonkajšieho sveta skutočne vyviera z tejto praxe, na strane druhej, adekvátne. Zastávam názor, že tieto otázky sú v základe empirické. Z toho vyplýva pomerne neobvyklý dôsledok, totiž že prínos Wittgensteinových myšlienok, rovnako ako odpostatnenosť problému vonkajšieho sveta, nie je možné čisto filozoficky zdôvodnene rozsúdiť.

Kľúčové slová: Wittgenstein, skepticizmus, epistemická prax, zdôvodnenie, intuícia

The Late Wittgenstein and the Problem of the External World

The aim of this article is to determine how useful to us are the notes from the late work of Ludwig Wittgenstein, On Certainty, in dealing with one of the modern sceptical problems. By determining the usefulness I have in mind whether or not his thoughts and descriptions of everyday linguistic practice help solve the sceptical problem and, if so, in what way. The sceptical problem in question is the Cartesian argument about the external world – the argument of ignorance. We will endeavour to show that if we accept Wittgenstein’s remarks as adequate descriptions of epistemic practice, they will help to make it possible to block the argument in question. However, there arise questions of whether Wittgenstein’s descriptions of epistemic practice are adequate, on the one hand, and whether the sceptical claims about the external world really spring from this practice, on the other hand. I hold the view that these questions are basically empirical. This has the relatively unusual consequence that the worth of Wittgenstein’s thoughts, as well as the cogency of the problem of the external world, cannot be judged in a purely philosophical way.

Keywords: Wittgenstein, scepticism, epistemic practice, justification, intuition

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017