Filosofický časopis

Peter Sýkora: Aristotelova zmena paradigmy v ontológii číslo 6/2019

Aristotelov myšlienkový prínos v ontológii sa v dejinách interpretuje ako určité zavŕšenie predchádzajúceho vývoja filozofie. On sám veľkou mierou prispel k takémuto heglovskému ponímaniu svojho miesta  v dejinách metafyziky, resp. ontológie. V tomto príspevku budeme argumentovať v prospech tézy, že Aristoteles uskutočnil v ontológii myšlienkový obrat o 180°, konceptuálnu revolúciu,  ktorú je možné označiť kuhnovským termínom – zmena paradigmy. To znamená,  že to, čo bolo dovtedy filozofmi označované ako nepravá až iluzórna skutočnosť, je podľa Aristotela pravá skutočnosť. Paradigmatickými príkladmi takejto pravej reality nie sú prvky či korene (všetkých vecí), atómy, idey, ale bežné materiálne objekty strednej veľkosti, predovšetkým rastliny, zvieratá, ľudia a ich esencie.

Kľúčové slová: zmena paradigmy, súcno, substancia, esencia, Aristoteles, Immanuel Kant, Thomas Kuhn


Aristotle’s Paradigm Shift in Ontology

Aristotle‘s intellectual contribution to ontology has been interpreted in history as the culmination of the preceding evolution of philosophy. To a large extent he himself contributed to such a Hegelian notion of his place in the history of metaphysics, or more precisely ontology. In this paper, we will argue that Aristotle brought about a 180-degree change in ontological thinking, a conceptual revolution that can be described in terms of Kuhn’s “paradigm shift.” This means that what was previously described by philosophers as a false or illusory reality is, according to Aristotle, a true reality. Paradigmatic examples of such true reality are not elements or roots (of all the different things), atoms, or ideas, but ordinary medium-sized material objects, especially plants, animals, humans and their essences. 
 
Keywords: paradigm shift, being, substance, essence, Aristotle, Immanuel Kant, Thomas Kuhn

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2020