Filosofický časopis

Dagmar Kusá: Režim pamäti a spravodlivá spoločnosť číslo 2/2018

Počas prechodu od totalitného režimu k demokracii sa nové politické systémy musia vysporiadať s tieňom minulosti – vybrať si môžu zo širokého menu inštitucionálnych mechanizmov. Príliš veľa i príliš málo „pamäti“ má dlhodobo negatívne dôsledky pre kvalitu demokracie. Táto práca vychádza z úvah Paula Ricœura o úlohe rovnováhy medzi pamäťou, zodpovednosťou a odpustením a pravdou pri budovaní demokratickej spoločnosti. Ricœurova koncepcia spravodlivej spoločnosti a jej naratívnej konštrukcie, ktorá sa v čase mení, slúži ako rámec pre uchopenie režimu pamäti a jeho úlohy pri formovaní novej spoločnosti. Procesy prechodnej spravodlivosti často vyzdvihujú jeden z jej kľúčových prvkov na úkor iného (napr. na psychologickú pomoc obetiam na úkor trestnoprávnej zodpovednosti). Režim pamäti je naratívne nastavený v počiatkoch tranzície aktérmi určitej doby, formovaný ich hodnotami a strategickými voľbami. V súčasnosti je interpretovaný a refigurovaný nadchádzajúcou generáciou, ktorej priority a hodnoty formuje iný spoločenský kontext a ktorá ho posúva a mení. Generačný odstup umožňuje refiguráciu režimu pamäti a priestor, príležitosť pre priblíženie sa k ideálu spravodlivej spoločnosti

Kľúčové slová: režim pamäti, povinnosť pamäti, zabúdanie, odpustenie, prechodná spravodlivosť, generačná výmena, Paul Ricœur

The Regime of Memory and a Just Society

During the transition from totalitarian regimes to democracy, new political systems have had to deal with the shadow of the past, with a wide choice of institutional mechanisms at their disposal. Too much, as well as too little, “memory” has long-term negative consequences for the quality of democracy. This study starts from Paul Ricœur‘s assumption about the role of balance between memory, responsibility and forgiveness, and truth, when building a democratic society. Ricœur’s conception of a just society and its narrative construction, which changes in time, serves as the framework for grasping the regime of memory and its tasks in the formation of such a society. The processes of transitional justice often focus on one of the key elements at the expense of another (for example, on the psychological help to victims at the expense of criminal law). The regime of memory is established in the first stages of the transition by the narrative agents of that time – it is formed by their values and strategic choices. In contemporary times it is interpreted and reconfigured by the emerging generation, whose priorities and values are formed by a different social context and who move and change it. Generational distance allows for a reconfiguration of the regime of memory and space and the possibility of approaching the ideal of the just society. 

Keywords: regime of memory, duty of memory, forgetting, forgiving, transitional justice, generational exchange, Paul Ricœur

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2018