Filosofický časopis

Matej Cíbik: Emócie a kantovská morálka číslo 2/2016

Ambíciou tohto článku je vyjasniť postoj súčasných kantovských morálnych teórií k emóciám. Tie sú často prezentované ako najväčší problém tohto typu etického uvažovania. Jednou z obvyklých interpretácií Kanta je, že podľa neho sa emócie vylučujú s morálne hodnotným konaním. Máme konať z čistej povinnosti, bez náklonnosti. V prvej časti článku ukazujem, že táto interpretácia Kanta nie je nutná a emócie môžu sprevádzať morálne hodnotné konanie. Teórie súčasných kantiánov (Korsgaardová, Hermanová) to potvrdzujú.
Úloha emócií v kantovských teóriách je však obmedzená. Emócie nemôžu hrať aktívnu rolu pri určovaní morálnej hodnoty ľudského konania. Takéto „rozšírenie“ kantovskej morálky (ako sa oň pokúša napr. Ernst Tugendhat) je argumentačne neudržateľné a odsúdené na neúspech. V záverečnej časti článku ukazujem, že tento neúspech nie je filozoficky problematický a emócie by do normatívneho hodnotenia ľudského konania zasahovať nemali.

Kľúčové slová: emócie, Kant, morálna filozofia, súčasný kantianizmus

Emotios and Kantian Moral Theory

This article aims to clarify the approach of contemporary Kantian moral theories to the emotions. The emotions are often presented as the biggest problem for this type of ethical reflection. One of the standard interpretations of Kant claims that, on his view, emotions are excluded from morally-worthwhile conduct. Our conduct should flow from pure duty, in the absence of affective inclination. In the first part of the article we show that this interpretation of Kant is not the only one possible and that, in his view, emotions may accompany morally-worthwhile conduct. The theories of contemporary Kantians (Korsgaard, Hermanová) confirm this. The role of emotions in Kantian theories is, however, limited. The emotions cannot play an active role in the determination of the moral worth of human conduct. A “expanded” Kantian morality which asserts such a role for emotions (such as is attempted by Ernst Tugendhat) cannot be given argumentational support and is bound to fail. In the concluding part of the article we show that this failure is in no way philosophically problematic and that emotions should not enter into the normative evaluation of human conduct.

Keywords: emotions, Kant, moral philosophy, contemporary Kantianism

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017