Filosofický časopis

Mariana Szapuová: Wittgenstein o istote: praktické rozriešenie skeptických pochybností číslo 5/2016

Cieľom príspevku je preskúmať Wittgensteinove názory o pochybnosti a istote, ako sú vyjadrené v jeho práci On Certainty (O istote) v kontexte diskusií o skepticizme. Vychádzam z kritickej analýzy interpretačného rámca, podľa ktorého sa z Wittgensteinových poznámok črtá taká protiskeptická stratégia, ktorá preukazuje zmyslupráznosť skeptikových tvrdení založených na zneužívaní jazyka. V príspevku si všímam kontext Wittgensteinových poznámok a vyhodnocujem silné a slabé stránky lingvistickej interpretácie. Následne načrtávam možnosť alternatívnej interpretácie týchto poznámok. V prvej časti podávam charakteristiku „skeptického problému“ a obhajujem tézu, podľa ktorej Wittgensteinove poznámky možno čítať ako reakciu na skeptický problém, pochopený ako výzvu požadujúcu preukázať opodstatnenosť tých nárokov na poznanie, ktoré naň kladie tripartitná definícia. V druhej časti príspevku rozlišujem niektoré typy reakcií na skeptický problém, pričom argumentujem v prospech toho, že Wittgensteinov postoj v uvedenej otázke možno najlepšie charakterizovať ako postoj, v ktorom sa vyjadruje taká reakcia na skeptickú výzvu, ktorú možno charakterizovať ako „praktické rozriešenie“ skeptických pochybností.

Kľúčové slová: skepticizmus, protiskeptické stratégie, poznanie, Wittgenstein, istota, konanie

Wittgenstein on Certainty: A Practical Solution of Sceptical Doubts

The aim of this article is to investigate Wittgenstein’s views on doubt and certainty as they are expressed in his work On Certainty in the context of discussions about scepticism. I begin with a critical analysis of the interpretational framework according to which Wittgenstein’s notes amount to the kind of anti-sceptical strategy which demonstrates the meaninglessness of sceptical assertions as flowing from an abuse of language. I note the context of Wittgenstein’s notes and I evaluate the strong and weak sides of the linguistic interpretation. Then I adumbrate the possibility of an alternative interpretation of these notes. Firstly, I offer a characterisation of the “sceptical problem” and I defend the thesis that Wittgenstein’s notes can be read as a reaction to the sceptical problem understood as a challenge which calls for the justification of claims to knowledge as defined by the tripartite definition. In the second part of the article I distinguish several types of reaction to the sceptical problem, and I argue in favour of the view that Wittgenstein’s stance on the question can be best characterised as a reaction to the sceptical challenge which provides a “practical solution” to sceptical doubts.

Keywords: scepticism, anti-sceptical strategy, knowledge, Wittgenstein, certainty, action

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017