Filosofický časopis

Miloš Taliga: Od skepticizmu k objektívnemu poznaniu číslo 5/2016

Kritické argumenty skepticizmu vedú k záveru, že žiadna propozícia nemôže byť zdôvodnená ako pravdivá. Pokusy o definíciu poznania ako zdôvodneného pravdivého presvedčenia preto zlyhávajú, a to aj v rámci externalizmu. Ak pripíšeme poznanie inej osobe, nikdy nemôžeme zdôvodnene vedieť, že sme tento akt pripísania vykonali správne. Pripísanie poznania je hypotetickou aktivitou. Navyše, samotné poznanie je takisto hypotetické. Neexistujú dobré dôvody, ktoré by sa dali zdôvodnene identifikovať a ktoré by nás informovali o pravdivosti skúmanej propozície. Skepticizmus tak vedie optimistu, podľa ktorého poznanie existuje, k objektivizmu, čiže k názoru, že poznanie je objektívne, pretože jeho pravdivosť nemôže byť redukovaná ani na dobré dôvody, ani na presvedčenia výskumníkov.

Kľúčové slová: skepticizmus, objektívne poznanie, internalizmus, externalizmus, objektivizmus

From Scepticism to Objective Knowledge

The critical arguments of scepticism lead to the conclusion that no proposition can be justified as true. The attempts to define knowledge as justified true belief therefore fail, even within externalism. If we attribute knowledge to someone else, we can never justifiably know that we have done it correctly. Attributing knowledge is a hypothetical activity. Moreover, knowledge itself is hypothetical as well. There are no justifiably identifiable good reasons telling us that an investigated proposition is true. Scepticism thus leads an optimist, who holds that knowledge exists, to objectivism, i.e. to the view that knowledge is objective because its truth can be reduced neither to good reasons nor to the beliefs of investigators.

Keywords: scepticism, objective knowledge, internalism, externalism, objectivism

Zakoupit článek

Filosofický časopis © 2017