Vyhledávání
Odkazy
Marián Zouhar, Evidencia v analytickej filozofii číslo 3/2014
V analytickej filozofii sa za jeden z najvýznamnejších prostriedkov testovania filozofických teórií považujú jazykové, konceptuálne, prípadne iné intuície. Intuície by preto mali byť dostatočne bohaté, aby sa dali aplikovať na všetky dáta, ktoré filozof využíva pri budovaní aj testovaní svojej teórie; dostatočne určité, aby umožnili vybrať spomedzi konkurenčných teórií; dostatočne transparentné, aby bolo zrejmé, či sú relevantné pre danú tematickú oblasť. V tejto stati sa na príkladoch z epistemológie a filozofie jazyka ukazuje, že tieto požiadavky sa nedodržujú. Preto posudzovanie filozofických teórií na základe intuícií je nespoľahlivé a problematické.
Kľúčové slová: analytická filozofia, evidencia vo filozofii, intuícia, bohatosť intuícií, určitosť intuícií, transparentnosť intuícií
Evidence in analytical philosophy
It is often supposed that linguistic, conceptual and, perhaps, other kinds of intuitions are one of the most important tools used to test theories in analytical philosophy. On this view, intuitions thought to be rich enough to be applicable to all the data the philosopher has used in formulating and testing her theory; but specific enough to enable one to choose between competing theories; and transparent enough to be clearly relevant for the theory. In the light of certain examples from epistemology and philosophy of language, it is claimed here that these requirements are not met. Consequently, evaluation of philosophical theories on the basis of intuitions leads to unreliable and problematic results.Keywords: analytical philosophy, evidence in philosophy, intuition, richness of intuitions, specificity of intuitions, transparency of intuitions