Filosofický časopis

Marián Zouhar: Kontext a sémantika predikátov číslo 2/2011

Kžúčové slová: kontext, význam, propozícia, neindeixicky determinovaná kontextová zložka, predikát, situovaný minimalizmus


Kontext a sémantika predikátov


Podža kontextualizmu je podstatnou črtou (všetkých) viet to, že ich sémantický obsah nie je určený len na základe sémantických konvencií a kompozicionality. Pri určovaní významu (použitia) vety má vstupova do hry aj kontext použitia, a to aj v prípade, že veta neobsahuje indexické výrazy. V tejto stati sa kriticky analyzuje kontextualistická argumentácia v prospech tvrdenia, že význam predikátov (resp. ich použití) je kontextovo závislý. Argumentuje sa, že (i) v mnohých použitiach je významom predikátu iba to, čo určujú zodpovedajúce sémantické konvencie, a že (ii) kontext použitia spravidla zohráva inú úlohu – nedodáva do vyjadreného významu ďalšie zložky, ale slúži iba ako pozadie pri stanovovaní pravdivostnej hodnoty daného použitia vety.


 The context and semantics of predicates


According to contextualism a basic feature of (all) sentences is that their semantic content is not determined purely on the basis of semantic conventions and compositionality. In determining the meaning (use) of a sentence the context of use should also play a role, and that even when the sentence does not include indexical expressions. In this paper there is a critical analysis of the contextualist argumentation in favour of the claim that the meaning of predicates (or rather their use) is dependent on context. It is argued that (i) in many uses the meaning of the predicate is the only factor which determines the corresponding semantic conventions, and that (ii) the context of use usually plays a different role – it does not lend extra ingredients to the expressed meaning, but only serves as the background for determining the truth-values of a given use of the sentence.

Filosofický časopis © 2017